*🔥 PRED 80 ROKMI BRATISLAVU PIATYKRÁT BOMBARDOVALO AMERICKÉ LETECTVO Počas druhej svetovej vojny zažila Bratislava celkovo šesť bombardovaní americkým letectvom. Prvé s nemalými obeťami na životoch a rozsiahlymi materiálnymi škodami postihlo Bratislavu 16. júna 1944, keď americké letectvo bombardovalo rafinériu Apollo. Od v poradí piateho bombardovania Bratislavy, ktoré patrí medzi menej zdokumentované letecké nálety na území Slovenska, uplynie v piatok 7. februára 80 rokov.

K piatemu bombardovaniu hlavného mesta vtedajšej vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) došlo 7. februára 1945. Bomby dopadli na bratislavský Zimný prístav ako na legitímny vojenský cieľ, ale bombardovanie zasiahlo tiež vtedajšiu prímestskú časť Prievoz. Predtým sa bombardovania Bratislavy uskutočnili 20. septembra 1944, 14. októbra 1944, 6. decembra 1944 a posledné bolo 26. marca 1945.*

https://www.teraz.sk/spravy/pred-80-rokmi-bratislavu-piatykrat-bomb/854727-clanok.html

⬆️⬆️⬆️

Dáta bez pátosu:

MAPA DŇA: Populácia: predikcia na 2050
Visegrádske 4 krajiny (🇭🇺🇨🇿🇸🇰🇵🇱) -10%

Možno si poviete, že je to ďaleko. Nie je.
2050 je od dnes presne tak ďaleko ako rok 2000. A to si 4 milióny Slovákov z 5,4 mil. pamätajú.

Tieto naše 4 krajiny majú dnes 64 miliónov obyvateľov a budeme mať podľa predikcie v 2050 LEN 57 miliónov. Mínus 7 miliónov.

🆘 Mínus viac ako 300 tisíc každý rok.
🆘 Mínus 1000 každý deň, priemerne.

Vekovú štruktúru ani nejdeme dávať. Ideme čeliť niečomu, na čo ani teoreticky nemáne riešenie. Ak ho budeme odkladať, bude to veľmi skoro bolieť. Veľmi skoro je o 3 roky.

Na 🇸🇰 NIKTO NERIEŠI VÔBEC NIČ. Amen.

Zdroj: V grafike ⤵️

🙏PROSBA: Ak viete podporiť prácu na našich analýzach a reportoch, môžete tak urobiť na: https://www.patreon.com/databezpatosu

https://www.hetrik.sk/jan-lasak-so-slzami-v-ociach-vlada-mi-ide-zobrat-to-najblizsie-cely-zivot-som-reprezentoval-slovensko-a-toto-je-odmena?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTEAAR004q-B_EibPbtCFJ_kxfFJaBkgb64YLF7yJcUfczs3sYa0cc8YA65Ehps_aem_Di4mUSxgfk7POyGnYkEthg

Pokračovanie: https://t.me/narodnyportal/1944

U nás je známa najmä ako oficiálna hymna Slovenskej republiky (1939 – 1945). Svojím patriotickým obsahom plnila národnoidentifikačnú a národnomanifestačnú funkciu, spievala sa pri mnohých národných udalostiach. ?

Jej nápev vychádza z poľského hudobného podkladu (Mazurky Dąbrowskiego, resp. Jeszcze Polska nie zginęła, od Józefa Wybického, ktorá je hymnou Poľska od roku 1926, ale je oveľa pomalšia). Hymnou sa neskôr stala aj v Juhoslávii, Srbsku či v Čiernej Hore. S incipitom Hej, Slovania (často pod názvom Na Slovanov alebo Všeslovanská hymna) rozšírená aj v slovanských krajinách. Okrem slovenčiny a češtiny (Hej, Slované) bola preložená do 10 jazykov (vrátane angličtiny, nemčiny a latinčiny).

Pieseň Hej, Slováci! je podľa stanov a vnútorných predpisov aj oficiálnou hymnou politickej strany SNS.

Zdroje: senxskutocnost.sk, beliana.sav.sk, sns.sk, Wikipedia

Video: Slovenský panteón -Ľudovít Štúr (RTVS)

??Evanjelický kňaz, básnik a historik Samuel Tomášik napísal hymnickú pieseň s názvom Hej, Slováci ešte v roku 1834, keď ho rozhorčilo, že v uliciach Prahy počuje nemeckú reč viac ako tú českú.

Pokračovanie: https://t.me/narodnyportal/1945

????

Pokračovanie: https://t.me/narodnyportal/1778

V texte od dvojice Vladimír Segeš a Ivan Mrva (Dejiny Uhorska a Slováci, 2012) sa píše o nemeckom zvyku, rovnako tento akt označil za nemecký zvyk aj Peter Kónya (Dejiny Uhorska, 2014). Naopak - Ján Steinhübel (Nitrianske kniežatstvo, 2004 - ale aj článok pre Historickú revue z roku 2023) argumentuje v prospech tvrdenia, že išlo o slovanský zvyk. Niektorí iní historici zas vo svojich textoch nekonkretizujú pôvod rituálu.

Steinhübel v článku pre Historickú revue konštatuje, že Poznan určite a pravdepodobne ani Hunt neboli nemeckými rytiermi, pričom tvrdí, že takýto zvyk v danom čase ešte neexistoval. Ak by aj Hunt prišiel z cudziny tak by podľa Steinhübela buď prijal domáce zvyky, alebo by skrátka nedokázal Poznana a Štefana presvedčiť o uplatnení cudzieho zvyku.

Historik pokračuje, že Štefana opásali kniežatá v Nitriansku podľa zvyku z veľkomoravskej doby, keď bol vojenský pás znakom bojovníkov a nosili ho najmä veľmoži na čele s kniežaťom.

V texte ešte dodáva, že Štefan nemal ani 20 rokov, prvýkrát tiahol na čele armády do boja a práve preto mal byť zvolený tento rituál.

Na čom sa však historici zhodujú je fakt, že po tomto akte ich Štefan ustanovil za veliteľov telesnej stráže a po víťazstve sa verným veľmožom bohato odmenil za pomoc.

zdroje:

KÓNYA, P. a kol. Dejiny Uhorska.

SEGEŠ, V. - MRVA, I. Dejiny Uhorska a Slováci.

STEINHÜBEL, J. Medzi Karpatmi a Dunajom, Arpádovské Nitriansko pri počiatkoch uhorského štátu. In: Historická revue 6/ 2023.