Dušičky (31. október) - deň, ktorý značí začiatok zimy a temnej časti roku a takisto návratu pastierov z ďalekých miest v horách. Počas dňa ľudia navštevujú hroby svojich predkov, upratujú ich a zapaľujú sviečky (symbol duše). V niektorých slovanských krajinách sa kedysi počas Dušičiek (Sviatku všetkých zosnulých) jedlo priamo pri hroboch. Táto tradícia súvisela s presvedčením, že duše zosnulých sa v tento čas vracajú späť medzi živých. Rodiny sa schádzali na cintorínoch, kde pripravovali jedlo, aby symbolicky "pohostili" svojich predkov a zdieľali s nimi chvíle. Jedlo na hroboch malo často symbolický význam a verilo sa, že zosnulí môžu vnímať vôňu alebo chuť ponúkaného jedla, takisto sa ľudia stretávali na hostinách doma, kde spomínali na mŕtvych predkov.

Vieme však naisto, že paradoxne s príchodom Cyrila a Metoda sa začalo bojovať proti pôvodnej kultúre a vznikol tzv.
Zakon sudnyj ljudem, ktorý bol vypracovaný v 9. storočí a bol jedným z prvých právnych textov v slovanských krajinách. Jeho obsah sa zaoberá nielen právnymi záležitosťami, ale aj otázkami viery a mravov, pričom pohanstvo je v texte odsudzované.
Text kritizuje a zakazuje rôzne pohanské praktiky, ako sú obete pohanským bohom a iné rituály, ktoré boli v rozpore s kresťanským učením. Ľudia, ktorí pokračovali v týchto zvykoch, mohli byť trestaní.
Zákon stanovuje prísne tresty pre tých, ktorí by sa venovali pohanským praktikám, pričom tresty zahŕňali aj smrť alebo iné formy verejného trestu.
Zakon sudnyj ljudem slúžil ako nástroj na upevnenie kresťanskej viery a na potlačenie pohanstva, ktoré bolo v tej dobe ešte rozšírené medzi slovanskými kmeňmi.

Týmto symbolickým aktom tak privítali jar.
Môžme teda povedať, že Morena/Mara ako symbol zimy zomiera na jarný slnovrat a je znovuzrodená (prostredníctvom prírody a mladých dievčat) ako mladá krásna žena, ktorá neskôr zostarne a opäť umrie.