✅ Historický odbor Matice slovenskej spoluorganizuje konferenciu s názvom

Historik Dr. Ján Tibenský ( 26. august 1923, Budmerice – † 11. máj 2012, Bratislava) a dnešok (K odkazu historického diela Jána Tibenského**
📌*** Konferencia sa uskutoční 8. novembra 2024 o 9:30 v Budmericiach. Podrobnosti v plagáte.

❌🔥 Druhého novembra 2024 si pripomíname 86. výročie Viedenskej arbitráže. Arbitrážou, ktorá bola priamym dôsledkom zradnej Mníchovskej dohody, prišlo Slovensko o štvrtinu svojho územia a druhé najväčšie mesto - Košice.

Prvá arbitráž sa konala vo Viedni v zámku Belveder 2. novembra 1938. Po arbitráži Maďarsku pripadlo územie na južnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi ohraničené líniou Senec – Galanta – Vráble – Levice – Lučenec – Rimavská Sobota – Jelšava – Rožňava – Košice – Michaľany – Veľké Kapušany – Užhorod – Mukačevo – hranice s Rumunskom. Slovensko arbitrážou prišlo o vyše štvrtinu svojho územia. Napriek deklarovanému cieľu vytvorenia etnických hraníc Slovenská krajina a Podkarpatská Rus stratili aj veľa prevažne čisto slovenských (rusínskych) území.

V dôsledku Viedenskej arbitráže muselo Česko-Slovensko odstúpiť Maďarsku 10 390 km² územia s 854 217 obyvateľmi, z ktorých podľa sčítania obyvateľstva z roku 1930 bolo 503 980 maďarskej a 272 145 slovenskej a českej národnosti. Na arbitrážnom území žilo aj 26 151 Židov, 8 947 Nemcov, 1 825 Rusínov, 14 617 osôb inej národnosti a 26 005 cudzincov. Nová hranica pretínala súvislé slovenské etnikum v troch úsekoch. K najväčšiemu narušeniu etnického princípu došlo v úseku medzi Starou Ďalou (dnes Hurbanovo) a Nitrou, kde pripadlo Maďarsku 62 slovenských obcí so 76 500 Slovákmi a len s 27 200 Maďarmi. Druhý podobný úsek bol pri Jelšave, kde padlo do Maďarska 6 slovenských obcí. Najväčší úsek bol stratený pri Košiciach od obce Rudník po Cejkov. Zo 79 okolitých obcí bývali Maďari len v ôsmych!

✅ 🇸🇰 🇨🇿 DNES SI PRIPOMÍNAME PRIJATIE DEKLARÁCIE SLOVENSKÉHO NÁRODA

📖 💪 Ide o jeden z najdôležitejších dokumentov v našich dejinách. Prijatý bol 30. októbra 1918 na zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine. Slováci sa v ňom rozišli s Uhorskom a prihlásili sa k novému, samostatnému česko-slovenskému štátu.

*❌ PREŠOVSKÍ ŽIDIA SA S NOVÝM ŠTÁTOM NEVEDELI ZMIERIŤ*

Situácia nebola spočiatku ideálna. Nový štát nevznikal jednoducho a nebol na Slovensku vítaný všetkými skupinami obyvateľstva. Značná časť Maďarov, Nemcov či Židov Česko-Slovensko odmietala. Rovnako množstvo Slovákov či Rusínov považovalo Uhorsko za svoju vlasť a k novým pomerom sa stavalo odmietavo. Ešte aj v roku 1919 prešovskí Židia bojkotovali oslavy vzniku štátu. Prečo?

Pozrite si výklad historika profesora Petra Švorca...

❗PREDNÁŠKA V PREŠOVE UŽ ZAJTRA 💪

117 ROKOV OD ČERNOVSKÝCH UDALOSTÍ

"Za reč a vieru trpeli aj moji Černovci a hrdinsky znášali všetky útrapy a ťarchy. Priznali sa k svojeti, i keď bolo treba za to trpieť. Celému svetu povedali, že trpia za svoju pravdu, za svoju reč i vieru. Hľa, tak vysoké bolo národné a náboženské povedomie našich Černovcov roku 1907."

https://www.andrejhlinka.sk/andrej-hlinka-cernovu-oslavte-vsade

🔥🇸🇰🙏 27. októbra 1907 v Černovej pri Ružomberku brutálne zasiahli uhorskí žandári proti miestnym, ktorí odmietli maďarského kňaza a žiadali, aby ich kostol vysvätil Andrej Hlinka. Žandári zabili 15 nevinných ľudí.