Najhoršia nočná mora slovenskej progresivistickej mafie, najhladanejsi obciansky whistleblower
Svetovy rekord - 3.medzinarodne zatykace vydane Lipsicovym ÚŠP
Glosator, komentator, streamer, zijuci v Londyne.
Vedieť je zbraň. Vyzbrojte sa. Ste vo vojne.
Last updated 7 months, 1 week ago
poslanec NR SR a podpredseda Smeru
Last updated 6 months, 3 weeks ago
💘🤮 Pokiaľ sa vám hnusí oslava komerčného a pre náš národ netradičného sviatku SV. VALENTÍNA, máme pre vás dva alternatívne sviatky, ktoré môžete osláviť aj bez kupovania ružičiek, bonboniér, luxusných pobytov alebo masáží.
🐺🏛️ Ak ste náš súverec a zaujímate sa o staroveký Rím, možno by vás mohol zaujať sviatok zvaný LUPERKÁLIA. Od Valentína navyše nemá ďaleko, pretože je taktiež spojený s láskou a plodnosťou:
⚫ Luperkálie sa konali okolo 14. a 15. februára a išlo o obľúbený sviatok zasvätený bohovi Lupercovi, súvisiaci s pastierstvom, plodnosťou a rituálnou očistou.
⚫ Počas sviatku sa ľudia zišli pri jaskyni Lupercal (na juhozápadnom úpätí rímskeho kopca Palatin), kde mala podľa legendy vlčica kojiť dvojčatá Romula a Réma. Tu miestni kňazi obetovali kozy (obeť za plodnosť) a psa (obeť za čistotu) za účasti hlavného kňaza.
⚫ Mladí nahí či polonahí muži ("luperkovia") odetí v kozých kožiach zvykli udierať okoloidúcich bičíkmi upletenými z kože a podobne ako u nás počas sviatku Veľkej noci, udierali ženy za účelom prinesenia plodnosti.
🚢🇩🇪 Ak sa viac než o rímsku históriu zaujímate o druhú svetovú vojnu, môžete si pripomenúť 86. výročie vyplávania bojovej lode BISMARCK.
⚫ Bismarck bola nemecká bojová loď pomenovaná podľa nemeckého kancelára Otta von Bismarcka a išlo pravdepodobne o jednu z najlepších lodí v dejinách. Bezpochyby to bolo najväčšie, najsilnejšie, najlepšie vyzbrojené a najznámejšie plavidlo Kriegsmarine.
⚫ Jej osud bol tragický. Bojové lode Spojeného kráľovstva a torpéda ju silne poškodili, čo malo za následok jej potopenie.
Na vypátranie a potopenie jedinej nepriateľskej lode nasadil Londýn viac ako 50 vojnových lodí a približne 50 lietadiel, ktoré podnikli 300 leteckých útokov. Krížnik Bismarck klesol ku dnu 27. mája 1941 o 10.39 h. spolu s admirálom Lütjensom a väčšinou posádky. Z 2 092 mužov posádky prežilo len 115.
Část obrazu Drážďan od německého malíře Herberta Smagona. Narozen 1927 v Karviné 🇨🇿 odkud rodina uprchla v roce 1937 kvůli sílící atmosféře protiněmeckých nálad ze strany Čechů do Berlína.
Některá z jeho děl vyvolala polemiku pro zobrazení válečných zločinů spojenců. Svá díla popsal takto:
"Patřím ke generaci, která byla svědkem 20. století a osudů Němců. Jako výtvarník se přirozeně cítím nucen umělecky zpracovat celou pravdu o prožité historii, která je i dnes utajována, a vydat o ní svědectví pro potomky."
Před 80 lety v těchto hodinách vypuklo peklo nad Dráždanami.
Americká a anglická bombardovací letadla 13.–15. února 1945, ve čtyřech náletech, shodila přes 3 900 tun výbušných a zápalných pum (napalmových M69) na Drážďany, hlavní město Saska. Skrz Drážďany tehdy postupně procházeli uprchlíci utíkající před postupujícími sovětskými vojsky. Následná ohnivá bouře zničila plochu 6,5 km² městského centra. Podle závěrečné policejní zprávy z března 1945 byly nalezeny ostatky 18 375 mrtvých a celkový počet obětí byl odhadnut na 25 tisíc.
Během několika hodin padaly bomby i na Prahu.
Na Prahu bylo svrženo přibližně 150 tun trhavých a zápalných bomb v širokém pásu od Radlic až téměř po žižkovské nákladové nádraží – bombardování zasáhlo Radlice, Vyšehrad, Zlíchov, Nové Město, Nusle, Vinohrady, Vršovice a Pankrác.
V důsledku náletu bylo zabito 701 a zraněno 1184 lidí, mezi oběťmi byli např. horolezkyně a malíř Vlasta a Otakar Štáflovi a Eva Ladová, dcera Josefa Lady. Oběti tvořili téměř výhradně civilisté. Bez přístřeší zůstalo 11 000 Pražanů. Přes 80 lidí zůstalo nezvěstných. Až v roce 1971 objevili stavaři ve sklepě domu na Vinohradské třídě 23 mrtvol do té doby nezvěstných lidí, kteří se udusili v zasypaném krytu. Svědectví zmiňuje i popáleniny od fosforu.
Bombardováním bylo zasaženo přes 2500 pražských domů, z toho 68 bylo úplně zničeno, 88 velmi těžce poškozeno, 168 těžce poškozeno a 2351 poškozeno lehce. Nálet nezničil žádný významný vojenský cíl, způsobil pouze lehké škody na pražském železničním uzlu, které byly opraveny během několika hodin.
➡️ (Článok je prevzatý z Facebookovej stránky vydavateľstva Parabellum Militaria)
➡️ Viac informácií o autorovi a jeho znepokojujúce umelecké diela nájdete tu:
http://www.renegadetribune.com/herbert-smagon-witness-of-the-german-tragedy-in-the-20th-century/
Ešte začiatkom 20. storočia oravskí, kysuckí a spišskí Slováci o Mikulášovi nechyrovali. Predslnovratové obchôdzky domov vykonával ded a baba.
Ded predstavoval duše predkov. Na Orave „Dietka“ či „Deda“ nosili po dedinách už na Ondreja (30. november), vtedy začal čas obchôdzok pred zimným slnovratom. Je doložené, že na Spiši zabezpečovala túto predslnovratovú obchôdzku Baba. Tá mala na sebe samozvučné chrastidlá a pri obradnom tanci nimi chraštila. Týmto hlukom odháňala zlé sily. U východných Slovanov sú dochované záznamy a sochy Báb. Najrozšírenejšie boli masky slamené a z obrátenej kožušiny…. Dedo a medveď (v podstate postava takmer totožná s dedom) mali miesto kukly kožušinovú náličnicu, alebo mali kuklu začiernenú a dotvorenú konopnými fúzami.
Iným prípadom bola postava celá zahalená do slamy (slama mala v Slovanskom svete významnú funkciu v agrárnej mágii), či hrachoviny. Kostým mal rovné steblá slamy pripevnené na pruhoch látky, či priviazané o povrieslo (čo sa ponášalo na snop), alebo sa jednoducho celé povrieslo ovinulo okolo postavy.
Táto postava bola tiež známa ako dedo (dzedo, slamený dzedo, snopek, kurina baba, či slameník a ak vystupovala medzi svadobčanmi, mohla sa nazývať aj medveď). Bežne sa dedo zúčastňoval predslnovratových obchôdzok, kde ju volali (pod vplyvom náboženských legiend) Mikuláš.
Cirkev sviatok prekryla svojim svätcom. A pochopiteľne sa zaobišla len s mužskou postavou, Mikulášom.
Občas sa vedú reči, že by sme nemali prijímať kultúru Santa Klausa spoza Atlantiku, keď máme Mikuláša. Nuž Mikuláš tu pobehuje asi jedno storočie, podstrčený z kazateľníc. Pôvodní ded a baba zastupovali duchov predkov.
Zdroje: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry; Bratislava 2000
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986
Slivka, M.: Ľudové masky. Bratislava 1990.
Luther, D. (ed.): Masky v ľudovej kultúre; Bratislava 1998
Článok prevzatý z: https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid02B4Ko3J7s8jtEzjYHmSPRg3VcovewJSZoedzpTz5wi9pMxY9B6URRMoWJg8vGeBcGl&id=100036848332793
Najhoršia nočná mora slovenskej progresivistickej mafie, najhladanejsi obciansky whistleblower
Svetovy rekord - 3.medzinarodne zatykace vydane Lipsicovym ÚŠP
Glosator, komentator, streamer, zijuci v Londyne.
Vedieť je zbraň. Vyzbrojte sa. Ste vo vojne.
Last updated 7 months, 1 week ago
poslanec NR SR a podpredseda Smeru
Last updated 6 months, 3 weeks ago