Ešte začiatkom 20. storočia oravskí, kysuckí a spišskí Slováci o Mikulášovi nechyrovali. Predslnovratové obchôdzky domov vykonával ded a baba.

Ded predstavoval duše predkov. Na Orave „Dietka“ či „Deda“ nosili po dedinách už na Ondreja (30. november), vtedy začal čas obchôdzok pred zimným slnovratom. Je doložené, že na Spiši zabezpečovala túto predslnovratovú obchôdzku Baba. Tá mala na sebe samozvučné chrastidlá a pri obradnom tanci nimi chraštila. Týmto hlukom odháňala zlé sily. U východných Slovanov sú dochované záznamy a sochy Báb. Najrozšírenejšie boli masky slamené a z obrátenej kožušiny…. Dedo a medveď (v podstate postava takmer totožná s dedom) mali miesto kukly kožušinovú náličnicu, alebo mali kuklu začiernenú a dotvorenú konopnými fúzami.

Iným prípadom bola postava celá zahalená do slamy (slama mala v Slovanskom svete významnú funkciu v agrárnej mágii), či hrachoviny. Kostým mal rovné steblá slamy pripevnené na pruhoch látky, či priviazané o povrieslo (čo sa ponášalo na snop), alebo sa jednoducho celé povrieslo ovinulo okolo postavy.

Táto postava bola tiež známa ako dedo (dzedo, slamený dzedo, snopek, kurina baba, či slameník a ak vystupovala medzi svadobčanmi, mohla sa nazývať aj medveď). Bežne sa dedo zúčastňoval predslnovratových obchôdzok, kde ju volali (pod vplyvom náboženských legiend) Mikuláš.

Cirkev sviatok prekryla svojim svätcom. A pochopiteľne sa zaobišla len s mužskou postavou, Mikulášom.

Občas sa vedú reči, že by sme nemali prijímať kultúru Santa Klausa spoza Atlantiku, keď máme Mikuláša. Nuž Mikuláš tu pobehuje asi jedno storočie, podstrčený z kazateľníc. Pôvodní ded a baba zastupovali duchov predkov.

Zdroje: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry; Bratislava 2000
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986
Slivka, M.: Ľudové masky. Bratislava 1990.
Luther, D. (ed.): Masky v ľudovej kultúre; Bratislava 1998

Článok prevzatý z: https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid02B4Ko3J7s8jtEzjYHmSPRg3VcovewJSZoedzpTz5wi9pMxY9B6URRMoWJg8vGeBcGl&id=100036848332793