Vždy ma vie pobaviť, keď takáto obnažená "akcia za práva" nie je problém na verejnosti, ale fotograficky zachytenú ju ešte aj fb filter vyhodnotí za nevhodnú. 😀
🤡🌍

Nehľadaj náhody tam, kde všetko ukazuje jedným smerom.
Otázka už neznie či, ale kedy. 💣🪖

Pokiaľ nie ste úplne slepí a hluchí, tak musíte vidieť a pozorovať, že Európa sa opäť pripravuje na to, aby sa jej zem stala zápoliskom, kde vypukne vojenská vrava. Celkom dobrovoľne, ba priam s otvorenou náručou a s frenetickým potleskom.

"🙋‍♂️ 1+1 = 2
✅️Každý Európsky štát má kampaň na zvýšenie počtu vojakov
✅️Niektoré štáty rozprávajú o zavedení povinnej vojenskej prípravy
✅️Niektoré štáty to už schválili (Chorvátsko)
✅️ Záujem o kariéru vojaka je malý a očakávané počty nie sú naplňované
✅️ Štáty zvýhodňujú postavenie vojakov, pridávajú benefity a zvyšujú im platy. Mnohé zaviedli motivačný vstupný finančný benefit
✅️ Prieskumy ale jasne ukazujú, že generácia Z nemá záujem ísť do armády
✅️ Politická elita rozpráva neustále o veľkých bezpečnostných hrozbách

Nemusíme asi nikomu počítať príklad 1+1. Keď v celej Európe prebieha trend náboru vojakov, Leyenová na GLOBSECu hovorí, že jej hlavnou úlohou je presvedčiť malé štáty utrácať za armádu ako tie veľké a neustále sa skloňuje slovo vojna je jasné o čo ide.

Jedna vec je naratív médii o Rusku, ktoré na Ukrajine prehráva a Číny, ktorá skolabuje lebo jej realitný trh je nestabilný

Druhá vec je realita, ktorá sa dá sledovať aj takto. Bezpečnostná architektúra sa mení a prípravy na ukončenie hegemónie sú v plnom prúde.

Bude rozhodovať sila a nebude to politická sila ale vojenská a práve teraz vyhráva Čína a jej záujmy, ktoré postupne rozkladajú za pomoci Európskych samovražedných byrokratov Európu, za pomoci Ruska získavajú Afriku a za pomoci Belt and Road iniciatívy získavajú celú Áziu.

Budúcnosť je otázna. Jedno je ale isté. Všetko naznačuje tomu, že tí hore dávno vedia, ktorá bije no naratív sa stále udržuje v tichosti alebo sa presmerováva na úplne jednoduché emotívne témy." [Stať prebratá od Armádny delegát]

Obzretie do minulosti, kedy sa Európa taktiež pripravovala na zmenu mocenských siločiar, sama netušiac, ako tragicky to skončí:

Píše sa rok 1914.

Vtedajšia Európa nebola, aspoň ako nám pripadá, dnešným ostrovom závideniahodnej stability, ale sužovali ju chronické problémy. V skutočnosti sa potom, čo Nemecko roku 1890 odmietlo predĺžiť platnosť zaisťovacej zmluvy s Ruskom, postupne zmenila z multipolárneho sveta 80. rokov 19. storočia na bipolárny systém rozdelený na dve aliancie – Dohodu, uzavretú Francúzskom a Ruskom, ku ktorej sa neskôr voľne pridružila Veľká Británia, a Trojspolok Nemecka, Rakúska-Uhorska a ich nespoľahlivého spojenca Talianska – v svet plný terorizmu, bojachtivosti a nestability, v ktorom sa „voľná sieť aliancií na Európskom kontinente zaplietla do konfliktov, ktoré sa odohrávali na Balkáne“, čo dodalo sarajevskému atentátu seizmickú silu, ktorý (Európsky kontinent) politicky riadili rady neuveriteľne neschopných politických predstaviteľov. Muži, ktorí vládli Európe a pýšili sa svojou modernosťou a rozumnosťou, sa správali ako námesačníci, potácali sa od jednej krízy k druhej a nakoniec sami seba presvedčili, že jediným východiskom je vojna.

Okamihy, v ktorých Gavrilo Princip pristúpil k automobilu, ktorý zostal bezmocne stáť na mieste, a zastrelil arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho manželku, snáď patrí k najosudnejším v celom novoveku. Teroristický čin ohromujúcej účinnosti dosiahol svoj cieľ – pôvodne chcel oslobodiť Bosnu od habsburskej vlády a nakoniec vytvoril silné moderné Srbsko, ale zároveň spôsobil pád štyroch významných impérií, smrť miliónov ľudí a skazu civilizácie.
Hrozné následky zreťazenia udalostí, ktoré ten čin rozpútal, sú dobre známe, zato faktory, ktoré spôsobili, že zdanlivo prosperujúca a samoľúba Európa nedokázala odolať dôsledkom spomínaného atentátu, sú oveľa menej zrejmé a sporné.

PS: Som skutočne zvedavý, či sa za 100 rokov nebudú písať obdobné knihy o nás a naších časoch.

Laurent je 2-ročný chlapec z Nemecka, ktorý rád maľuje. Na tom by nebolo nič neobvyklé. O Laurentovi však píšu v NY Post, časopise Bild, jeho maľby vystavovali na najväčšom medzinárodnom veľtrhu umenia v Mníchove.

Kupci z celého sveta sa bijú o jeho diela predané do 2 minút, bol ocenený výtvarnými kritikmi, nemecký výrobca farieb s ním podpísal zmluvu a v rodnej dedine bude mať zriadenú vlastnú výstavu.

Desiatky akrylových diel 'Drobného da Vinciho', ako ho médiá prezývajú, sa predávajú v tisíckach eur s maximálnou ponukou 270 000 €. Jeho matka hovorí, že "ľudia oceňujú, že vytvára niečo skutočne neobyčajné."

Možno to zle chápem, ale ja vidím len štandardné detské ďobkanice, ťahy a kruhy štetcom, blízke každému dieťaťu.

Na základe akých vzorcov sa kompetentní rozhodujú, čo bude spopularizované, aj napriek tomu, že je to až zarážajúco bežné? Vlastne sa pýtam, v čom sú tieto detské hry s farbami tak výnimočné, že si zaslúžia obrovské ocenenie, čestné miesto na významných výstavách a medzinárodnú prestíž? 🤷

PS: Nie je to nič proti chlapcovi, prajem mu úprimne všetko dobré. Nechápem však selekčné kritériá dospelých.

https://www.instagram.com/reel/C8MtsMwIAlA/
https://www.feuerstein.info/en/the-feuerstein/stories/discovered-at-the-feuerstein-laurent-schwarz-a-great-little-artist
https://laurents.art/artworks/