ZA FOTKY DANNYHO KOLLARA V PUTÁCH BY MALI PADAŤ HLAVY

Ak by boli minister vnútra Matúša Šutaja Eštoka a policajná prezidentka Jana Maškarová správnymi ľuďmi na správnom mieste, postarali by sa o objasnenie záhady, kto dal tip žoldnierom propagandy, že policajti zadnými dverami súdu vyvedú Dannyho Kollara v putách.

Je to ten istý scenár, aký tie prasce použili v prípadoch Dušana Kováčika, Kajetána Kičuru, Tibora Gašpara, Slavomíra Haščáka, Roberta Kaliňáka a mnohých ďalších. Ukázať rozvášneným fanúšikom úpadkovej progresívnej propagandy objekt mediálneho lynču v putách alebo aspoň v sprievode kukláčov a vytvoriť o dotyčnom obraz trestanca a väzňa.

Všetkým zasahujúcim policajtom aj pracovníkom tlačového oddelenia policajného prezídia je potrebné odňať služobné aj súkromné mobily. Vrátane pani manželky popredného žoldniera nechutnej formy agitácie Bárdyho. Skontrolovať aplikácie a overiť, kto z nich sa kontaktoval s médiami a dal im tip, aby čakali pri zadnom vchode/východe súdu a ulovili fotografiu.

Jasné, že to, čo navrhujem, sa nestane. Zaistenie mobilov sa malo odohrať do hodiny po incidente. A nestane sa to aj preto, lebo v Policajnom zbore a na prokuratúre sa nerobia poriadky. Nie čistky. Poriadky.

Nie je možné donekonečna tolerovať praktiky spolčovania sa policajtov a prokurátorov so žoldniermi propagandy za účelom organizovania pogromov na nepohodlných ľudí. Môže sa niekto čudovať, že dotknuté osoby stratia trpezlivosť a ventilujú svoju frustráciu expresívnym slovníkom? Keď oprávnene nasratý človek zvýši hlas a použije štipľavý slovník, odrazu je to nenávisť, extrémizmus, agresivita, nacizmus a ohrozovanie „novinárov“, ktorí „si len robia svoju prácu“. A to, čo tomu predchádzalo, nikoho nezaujíma. Dokedy budú vedenia rezortu vnútra a prokuratúry tolerovať tieto praktiky a ignorovať šliapanie po právach poškodených?

Takto to ďalej nemôže pokračovať. V tomto štáte nemôžu a nesmú vládnuť žoldnieri propagandy. Žiaľ, veľmi často to vyzerá tak, že oni, nie ľudia s demokratickým mandátom riadia tento štát, respektíve niektoré jeho zložky.

Okruh podozrivých v prípade tipu na Dannyho Kollara v putách je úzky. Pár zasahujúcich policajtov, ich nadriadení, možno nejakí vyšší funkcionári a ľudia zodpovední za komunikáciu s verejnosťou na úrovni prezídia aj krajského riaditeľstva. Ak by mali príslušní nadriadení úprimný záujem prelomiť bludný kruh neustálych únikov nielen z vyšetrovacích, ale aj operatívnych spisov, už by to dávno urobili. A v tejto kauze by museli padať hlavy.

HYMNA A POĎAKOVANIE

K novým úpravám štátnej hymny z majstrovského pera Oskara Rózsu sa už vyjadril kdekto. Ešte aj taký kultúrny analfabet, akým je kaviarenský pičúz Samuel Marec. A veruže sme si užili sprostostí.

Azda najviac ma pobavilo tvrdenie, že zaradením samostatného akordu na úvod hymny sa opičíme po Rusoch, lebo aj ich hymna je uvedená na scénu solitérnym akordom. Tak teda neviem, ale potom sa po Rusoch opičia napríklad aj Nemci, Rumuni, Portugalčania? Ich hymna sa tiež začína odsadeným akordom. Podľa mojej mienky ide o bežný kompozičný postup a vždy má nejaký hudobný kontext. Napríklad vo verzii Oskara Rózsu ide o molový akord na začiatku a durový na konci hymny; teda prechod od pochmúrnej k radostnej emócii.

Tiež ma zarazila kritika na adresu použitia záverečnej fujary. A čo tam mal iné naaranžovať Oskar Rózsa? Ukulele? Bendžo? Škótske gajdy? Žiaden iný hudobný nástroj neodráža lepšie špecifiká slovenskej ľudovej hudobnej tvorby ako práve fujara.

Úplne do kolien idem z rečičiek o tom, že nový aranžmán je málo nápaditý a podobne. K tomu je potrebné povedať dve veci. Po prvé, Oskar Rózsa nenapísal aranžmán soulovej rokenrolovej alebo jazzovej hymny, ale verzie určenej na oficiálne príležitosti. On netvoril popkultúrne dielo, ale aranžmán určený najmä na reprezentatívne účely. A z toho vyplýva, že priestor na autorské odviazanie sa spočíval najmä v nuansách. Po druhé, práve nuansy úpravy Oskara Rózsu sú mimoriadne cenné. Hymna má odrazu odľahčený zadok, nádherné linky pre lesné rohy, fanfáry, tuším tam počujem aj harfy, detský zbor, zvony a podobne. To všetko robí z nového šatu štátnej hymny príťažlivé dielo.

Samozrejme, beriem, že každý máme individuálny vkus, a preto je úplne legitímne a prirodzené, ak sa niekomu nepáči predložená úprava hymny. Avšak väčšina formulovaných výhrad v zásade nemá nič spoločné s hudobným vkusom. Ideologizovanie Ruskom je toho najextrémnejším príkladom.

Domnievam sa, ba dokonca som si istý, že ak by sa projekt Oskara Rózsu uskutočnil pod patronátom bývalej obyvateľky prezidentského paláca, takmer (opakujem, takmer!) všetci súčasní kritici by sa hádzali od vytrženia o zem. Písali by ódy nielen na autora aranžmánu, ale aj na spanilú vílu, čo citlivo pochopila potrebu nového šatu pre štátnu hymnu.

Celkom na záver už len pár slov. Pán Rózsa, vďaka za všetok kumšt, čo ste vložili do nuáns aranžmánu slovenskej národnej hymny. Ste muzikant a vždy ním budete. Bez ohľadu na to, čo o vás popíšu a porozprávajú barbari a iní pičúzi.

Totálna lgbt smrť

No neviem ako dnešný deň slniečka rozchodia

https://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/9/6540

Martinka ďakujeme.