NAJKRAJŠIE ŽENY SVETA – SLOVENKY

Slovenské ženy právom patria dlhodobo medzi najkrajšie ženy sveta. Pôvab dostali priam do vienka. Odmalička boli vychovávané tak, že byť krásna v dnešnom svete nestačí. Pracujú na svojom zdokonaľovaní a určite nepatria len medzi žienky domáce. Slovenky patria medzi veľmi ambiciózne ženy, ktoré nechcú byť odkázané len na muža. Slovenky majú svoju hrdosť a sú si vedomé svojich predností a urobia všetko pre to, aby vyzerali tip top, nech sa nachádzajú kdekoľvek, ale si uvedomujú, že vnútro človeka je najdôležitejšie. Každý jazyk má svoje čaro, no slovenčina z úst sloveniek pôsobí nesmierne sexi. A buďte si istí, že tento postreh nepochádza z ženskej mysle, ale práve z tej mužskej. Rodina je pre Slovenky v rebríčku najdôležitejšia. Od nej závisí naše zdravie i šťastie a vlastne celý život.
https://mrslovak.com/najkrajsie-zeny-sveta-slovenky/

Mr. Slovak

Najkrajšie ženy sveta - Slovenky

Slovenské ženy právom patria dlhodobo medzi najkrajšie ženy sveta. Pôvab dostali priam do vienka. Pracujú na svojom zdokonaľovaní a určite nepatria len medzi žienky domáce. Slovenky majú svoju hrdosť a sú si vedomé svojich predností a urobia všetko pre to…

Alžbeta Štrkulová - Prvá Slovenka na Miss World

Alžbeta Štrkulová sa ako prvá Slovenka zúčastnila v roku 1967 v Londýne súťaže o najkrajšiu ženu sveta - Miss World 1967, kde obsadila piate miesto. Do súťaže postúpila ako víťazka súťaže krásy v bývalom Česko-Slovensku.

Ružová panna – Prvá Miss na Slovensku

Prvú súťaž krásy vymyslel a zorganizoval v obci Nadáš (dnešný Trstín) farár Imrich Štvrteczký v roku 1837. O desiatom ročníku súťaže v roku 1846 informoval aj týždenník Orol tatranský, ktorý redigoval Ľudovít Štúr. Prihlásiť sa do súťaže vtedy mohli len panny od 17 do 25 rokov. Kým dnes dievčatám okrem pekného zovňajšku stačí vedieť sa správne zavlniť do latinskoamerických rytmov, ich predchodkyne z Oravy to mali oveľa ťažšie. Súťaž totiž bola o dokonalosti tela a duše. Titul mohla používať celý rok, ale len za dodržania stanovených podmienok. Kandidátka musela ovládať katechizmus, pravidelne chodiť do kostola, vzdávať úctu rodičom, vrchnosti, gazdom a duchovným, a hlavne viesť mravopočestný život. Preto aj titul, ktorý dievča získalo, bol Ružová panna. Dievčatá zlej povesti, lenivé, ľahkomyseľné, ktoré v zime po ôsmej a v lete po deviatej hodine frajerov do domu púšťali, nemali šancu. Prilepšením pre súťažiacu bolo aj to, ak pána farára upozornila, že jedna z konkurentiek má za sebou nejaký prehrešok, ktorý nemá s počestnosťou nič spoločné. Porotu tvorili ženatí muži, svoj hlas odovzdali v kostole. V strede kostola v Trstíne boli truhličky s menami kandidátok. Bolo viac kôl, kým nezostali tri a z nich sa hlasovalo, ktorá bude ružovou pannou roka. Ak bolo hlasovanie nerozhodné, o víťazke rozhodoval farár. Víťazka získala veniec a 100 zlatých, ktoré musela odovzdať richtárovi. Vrátil jej ich až v deň sobáša. Okrem sto zlatých, ak by zomrela skôr, než by sa vydala, mali dostať pozostalí na pohreb ďalších dvadsať zlatých. Zároveň na rakvu by dostala veniec z ruží. Po odovzdaní titulu a peňažnej sumy bola omša. Na nej kňaz nikdy nezabudol zdôrazniť potrebu mravnej čistoty mládeže.

Snímka: kostol v Trstíne/TASR/Orol tatranský/Štúr/djgt.sk/bulletine

Krásna Slovenka Hanka s vtipným transparentom je hitom ME. Navyše, je vnučkou slovenskej i svetovej futbalovej legendy Jozefa Adamca, takže to číslo 10 bolo príznačné rovnako ako dedkovo priezvisko na drese.

ČIČMANY
Každý znak v sebe niesol symboliku, akúsi „alchýmiu živlov“: voda (vlnovka), vzduch (špirály), zem (kosoštvorce, štvorce), oheň (cikcak) a živel dreva (trojlístky, čiary). Na trámy sa maľovali čiarky zvisle, čím ich opticky „zužovali“. V okolí okien sa maľovali šípky a trojlístky, ktoré znamenali prinášajúcu energiu do domu. Rohy domov sa zakončovali krížikom alebo krúžkom, malo to zabraňovať úniku energie a ochranu pred zlými duchmi. Trojlístok symbolizoval neustály rast, rozvoj a zdravú rodinu – z dvoch lístkov (mama a otec) sa vyvíja tretí (dieťa). Špirály pravotočivé a ľavotočivé spojené so stonkou, zvisle obrátené znamenali „kvet života“, ktorý sa vysvetľuje ako rozmanitosť života muža a ženy vo vzájomnosti a rovnováhe. Vlnovka alebo ako „cik cak“ spojené s bodkou vyjadrovali cestičku života človeka, že „raz je v živote hore a raz dole“. Línia srdiečok striedajúcich sa so špicom nahor a nadol predstavovali mužský a ženský princíp.

MADE IN SLOVAKIA: BOROVIČKA

Borovička je náš pravý národný alkohol. Borovičku Slováci pijú už vyše 600 rokov. Borovička je typický slovenský výrobok, ktorý sa vďaka ochrannej známke EÚ inde ako na Slovensku vyrábať ani nemôže. Hoci má svoj pôvod pod Vysokými Tatrami, dnes je tradičným nápojom od slovensko- moravského pomedzia cez Kysuce, Liptov, Spiš až po Šariš. Rozvoju destilácie na Slovensku určite pomohol rozvoj sklárstva, ktoré sa spája s obdobím vládnutia Karola I. Róberta z Anjou v Uhorsku (1308 – 1342). Od 14. storočia slovenské sklárne vyrábali sklá nielen pre maľované chrámové okná, ale vyrábali aj duté sklo pre potreby baníkov a alchymistov a tiež sklenené nádoby. Spišiaci začali borievku, ktorá bola voľne a hojne dostupná, dávať už do kvasu. V Spišskej Belej sa v tom čase pálilo naozaj v každom dome. Isté je, že prvú borovičku začali páliť v Spišskej Belej a teda jej názov spišská je úplne oprávnený. Okrem Spiša sa na naše územie dostala borovička aj cez Myjavu. Na území Spiša a možno aj Horného Uhorska bol prvým pálenčiarom borovičky Sebastian Lam. V roku 1432 začal páliť jalovec a pálenku pomenoval borovička. V Spišskej Belej boli doslova desiatky páleníc, po druhej svetovej vojne všetky zanikli a vznikol Slovenský liehový priemysel a neskôr Východoslovenské liehovary. Tradícia výroby tradičnej spišskej borovičky sa mnohokrát spretrhala, ale jej výroba a kvalita sa zachovala dodnes.

EÚ NÁM PRINÁŠA STRATU A OTROCTVO

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz oznámil, že východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. „Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“ vysvetlil Stiglitz.

Podľa vedca, ktorý je okrem ocenenia známy aj predpovedaním spľasknutia „dotcom bubliny“, ako aj krízy v roku 2008, je podľa neho východná Európa v typickom „zovretí domínií“, známy aj z čias Rímskej ríše. Systém funguje po stáročia. Aplikovalo to napríklad aj Anglicko v Indii – tam v mene kráľovnej vyhlasovali maharadžov. A potom spolu vysávali obyčajných ľudí,“ vysvetlil Stiglitz.

Eurofondy a vysoko platené miesta v EÚ pre hŕstku úradníkov sú „úplatkom“ pre elitu. „V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej. Trh príslušnej krajiny je zachytený a podojený v prospech západných korporácií. Deje sa tak cez dodávky elektriny, vody, vykurovania, cez západný tovar monopolizovaný v obchodných reťazcoch, cez ďaleko väčšie a pre miestne podnikanie nedosiahnuteľné rozpočty na reklamu, marketing, cez nákup médií atď. Pomer medzi fondmi a vyčerpanými trhmi je horší ako 1:10.

„Ak východná Európa vystúpi z EÚ a zastaví túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západ, mohla by byť dvakrát bohatšia. Minimálne!
Tým by sa spoločnosť upokojila a výrazne by sa znížil aj tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvom vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov východu, a tým zväčšuje rozdiely,“ uzavrel nositeľ Nobelovej ceny.

Staviteľ vodného diela Binder spomína: Nechceli ho Česi ani Maďari. „V roku 1952 som začal s meraním na toku Malého Dunaja, odvtedy ma vodné dielo sprevádza dodnes. Dielo už 20 rokov prináša úžitok, je to stavba tretieho tisícročia. Rieši ochranu nášho aj maďarského územia, vyriešilo ekologické problémy okolia toku, ale aj plavbu od Komárna nad Bratislavu a taktiež vyrába elektrickú energiu,“ vysvetľuje Binder. Česká vláda, najmä úradníci sídliaci v Prahe, bránili dlho výstavbe.
Podľa Bindera nemali racionálne argumenty. V roku 1989 ukončila Maďarská strana výstavbu svojej časti a tak donútila Česko-Slovensko realizovať len časť diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/stavitel-vodneho-diela-binder-spomina-nechceli-ho-cesi-ani-madari

Ing. Pavol Ľupták: „€uro stratilo od svojho zavedenia až po dnes 90% svojej hodnoty."